Filozoficko-etická analýza diela F.M. Dostojevského: Diablom posadnutí

Túto tému som nevyberala ja. Ona si vybrala mňa ako vlastnú prítomnosť v obraze súčasného stavu sveta. Zápas o všeľuské hodnoty nebol nikdy tak potrebný ako v 21. storočí. V dnešnom globalizovanom a postglobálnom svete, keď v neviditeľnej vízii informačnej kultúry vzdávame sa ľudského videnia, cítenia i vedomia, lásky. Atomizovaný stav sveta zobrazil F. M. Dostojevský v románe Besy (1872). Nie náhodou ho myslitelia a teoretici nazvali vizionárom a prorokom. Jeho hrdinovia tiež chcú zmeniť svet podľa vlastných individualistických predstáv, vychádzajúc z axiómy Nietzscheho: Ak niet boha, všetko je dovolené. Ignorujú zákony prírody, vesmíru, spolubytia, vytvárajú svojho individuálneho boha - Nadčloveka. V Dostojevského človeku prebýva dobro i zlo. Podstatu človeka Dostojevský oživil vierou v Človeka, ktorý má v sebe boží princíp. Román Besy končí tragicky. Je výzvou k naliehavému zamysleniu sa ľudstva i každého z nás: Chceme Vzkriesenie alebo Apokalypsu?